Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra v podhorskej dedinke Zay – Uhrovec v rodine učiteľa Samuela Štúra. Základné vzdelanie získal v otcovej škole a neskôr študoval v Rábe, kde sa naučil maďarský a nemecký jazyk. Vo veku 14 rokov začal študovať na lýceu v Bratislave, kde sa stretol so študentmi združenými v spolku Spoločnosť česko – slovenská, ktorej cieľom bolo vzdelávanie sa v národnej reči a literatúre. V januári roku 1834 dočasne prerušil štúdium a pracoval ako hospodársky úradník na panstve grófa Zaya. Po návrate do Bratislavy sa postupne dostal až na miesto predsedu študentského spolku, ktorého aktivity začali znepokojovať úrady. V rokoch 1838 – 1839 pokračoval v štúdiách na univerzite v Halle, kde sa venoval jazykovede a histórií. Neskôr pôsobil na Palkovičovej katedre slovenského jazyka, kde vyvíjal intenzívnu politickú činnosť.
Vrcholom jeho politickej a kultúrnej činnosti bolo uzákonenie spisovného slovenského jazyka v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia. V roku 1846 vydáva spis Nárečja slovanskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom zdôvodnil potrebu vytvorenia nového spisovného jazyka. Ľudovít Štúr spolu s Hurbanom a Hodžom založili v roku 1844 v Liptovskom Mikuláši spolok Tatran, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský. V roku 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen a rok neskôr bol organizátorom boja Slovákov za národné oslobodenie v revolučnom roku 1848. Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorba a vedeckej činnosti, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre, kde napísal dielo Slovanstvo a svet budúcnosti. V diele predpovedal rozpad habsburskej monarchie a víťazstvo národov združených okolo demokratického Ruska. Počas poľovačky bol náhodne postrelený a na následky zranení 12. januára 1851 zomrel.
V Uhrovci sa nachádza Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Ďalšie informácie zo života Ľudovíta Štúra nájdeme na stránke www.stur.sk
