História

Podhorské dediny Uhrovskej doliny boli aj napriek nepriaznivým životným podmienkam osídlené už od mladšej doby kamennej, čo dokladajú nálezy z Kšinnej, ktorých vek sa odhaduje na 3000 rokov p. n. l. V jaskyni Vlčí dol, neďaleko dedinky Omastiná, sa našlo sídlisko zo staršej doby kamennej. Na území Uhrovskej doliny sa nachádzajú pozostatky slovanského osídlenia z 8. – 12. storočia, na ktoré nadväzuje ranofeudálne osídlenie. Počas tohto obdobia sa v roku 1295 Uhrovský hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti trenčianskeho magnáta sa hrad stáva súčasťou kráľovského majetku, neskôr vystriedal niekoľkých majiteľov až ho napokon kráľ Ferdinand I. Habsburský daroval Františkovi Zayovi.

Rodina Zayovcov vlastnila uhrovské panstvo až do konca feudalizmu. V 16. storočí sa správa panstva presunula do novovybudovaného klasicistického kaštieľa v centre obce Uhrovec. Obec Uhrovec sa po získaní mestských výsad v roku 1568 stáva hospodárskym centrom doliny. Počas 19. storočia zaznamenala Uhrovská dolina hospodársky rast. Z iniciatívy Imricha a Karola Zaya vzniká menšia skláreň v údolí Karolintál neďaleko dnešnej obce Žitná – Radiša, v Uhrovci vzniká súkennícka fabrika a v roku 1875 bola založená umelecko-priemyselná rezbárska škola s učebnou dielňou. Prírodné bohatsvo lesov umožnilo vznik Uhrovskej továrene na drevené výrobky, ktorá sa neskôr pretransformovala na Zayovu továreň na vychádzkové palice v Uhrovci.

Na historický vývoj obcí pod Rokošom výrazne zapôsobilo obdobie Slovenského národného povstania. Pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plukovníka Teodora Póla. Udalosti súvisiace s oslobodzovacím procesom pripomína mohyla na Jankovom vŕšku, ktorá bola dokončená v roku 1951, kedy sa prvýkrát uskutočnili oslavy na pamiatku padlým hrdinom a ich tradícia pretrváva do súčasnosti.