Jankov vŕšok
Jankov vŕšok sa nachádza v katastri obce Uhrovec vo výške 533 m. n. m. V priebehu 2. svetovej vojny tu pôsobila partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plukovníka Teodora Pólu.
Začiatkom roku 1944 mal miestny partizánsky oddiel viac ako 30 ozbrojených bojovníkov, ktorí táborili v doline Valovce pod Jankovým vŕškom. Obyvatelia podhorských dedín podporovali partizánov, poskytovali im prístrešie, oblečenie a potraviny, čím si komunistická strana zabezpečila podmienky k úspešnému revolučnému vystúpeniu. Povstanie vypuklo 29. augusta 1944 a občania obcí pod Jankovým vŕškom obsadili okresné mesto Bánovce nad Bebravou, vtedajšie sídlo prezidenta Jozefa Tisu. Na druhý deň revolučný národný výbor v Uhrovci vyvesil československé vlajky a vyhlásil obnovenie Československej republiky. V Uhrovskej doline sa začali utvárať miestne partizánske skupiny, revolučné národné výbory (plnili úlohu nových orgánov štátnej správy) a v obci Žitná sa vydáva časopis „Zprávy“. Na stranu partizánov sa pridávajú vojenské jednotky z okolitých vojenských útvarov a zapájajú sa do bojov s fašistami. 13. septembra prichádza do Uhrovca skupina partizánskych parašutistov na čele s kapitánom Teodorom Pólom, ktorá v spolupráci s miestnymi partizánskymi skupinami vytvára brigádu Jána Žižku. Partizánskemu hnutiu hrdinsky pomáhali aj obyvatelia dedín pod Jankovým vŕškom, poskytovali prístrešie zraneným partizánom a pomoc aj susedným partizánskym brigádam. Fašisti vedeli o obetavej pomoci, ktorú občania poskytovali partizánom bez príkazu a z vlastného presvedčenia. V snahe pomstiť sa bezbranným obyvateľom obcí fašisti 29. októbra dobyli a vypálili obec Miezgovce a o týždeň neskôr podobný osud postihol aj obec Uhrovec. 23. novembra začali fašisti päťdňový útok na obce Uhrovskej doliny, počas ktorého vyrabovali obce, postrieľali ranených a chorých partizánov. Najväčšia tragédia sa odohrala na druhý deň v lese Cibislávka pri Bánovciach nad Bebravou, kde fašisti zavraždili účastníkov odboja z Bánoviec nad Bebravou, Závady pod Čiernym vrchom, Kšinnej, Omastinnej, Žitnej – Radiše, Uhrovca a ďalších okolitých obcí. Prichádzajúca zima sťažovala situáciu partizánskym jednotkám, pretože po každom prechode zanechávali po sebe stopy, fašisti sa prezliekali za partizánov, prichádzali do dedín a keď im občania pomohli, kruto sa im pomstili. Začiatkom februára fašisti objavili v bunkroch na Jankovom vŕšku sedem ranených partizánov, ktorých zaživa upálili. Utrpenie obyvateľov podhorských dedín sa skončilo po oslobodení oblasti vojskami Sovietskej armády, ktoré začalo 4. apríla 1945.
Na pamiatku padlým hrdinom a partizánom, ktorí zahynuli počas Slovenského národného povstania, bola postavená impozantná mohyla s pylónom a mauzóleom. Stavba, ktorá sa uskutočnila bez použitia akýchkoľvek mechanizmov, trvala od roku 1946 a bola ukončená v roku 1951, kedy sa konali prvé oslavy Slovenského národného povstania. V priebehu rokov sa pokračovalo vo výstavbe rekreačného areálu, pribudla elektrická sieť, vodovod, zrenovovali sa dva partizánske bunkre, vybudoval sa prírodný amfiteáter a výstavba bola skompletizovaná po dokončení Hotela Partizán.
Areál Jankovho vŕšku je miestom každoročných osláv Slovenského národného povstania spojených s rekonštrukciou bojov z obdobia 2. svetovej vojny a motoristických pretekov do vrchu, ktoré sú súčasťou kalendára FIA (Svetová automobilová federácia) – Majstrovstvá zóny strednej Európy.
